<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"><channel><title><![CDATA[Gréckokatolícka farnosť a protopresbyterát v Medzilaborciach]]></title><description><![CDATA[Príspevky]]></description><link>http://www.grkat-ml.sk/</link><copyright><![CDATA[Copyright Gréckokatolícka farnosť a protopresbyterát v Medzilaborciach]]></copyright><generator>cMs - Miroslav Antoňak, ml.</generator><item><title><![CDATA[SAREPTA 2011]]></title><description><![CDATA[  V prvých dvoch týždňoch sa už ako tradične konal kresťanský letný tábor detí a mládeže SAREPTA. Tento ročník sa uskutočnil v Poľskej republike v dedinke Mymon.   
  V agroturistickom centre sme prežili dva nádherné týždne plné zábavy, športu, hier a samozrejme aj duchovného povzbudenia. Keďže počet účastníkov bol limitovaný ubytovacími kapacitami na prvom a druhom turnuse sa celkovo zúčastnilo približne 80 osôb.  
  Týmto chceme vyjadriť vďaku tím, ktorí pomohli zorganizovať tento tábor a taktiež aj všetkým dobrodincom, hlavnému sponzorovi mestu Medzilaborce a OZ Sarepta.  
  Spokojnosť účastníkov nás upevnila v tom, že aj budúci ročník chceme zorganizovať v Poľskej republike.    ]]></description><pubDate>Sun, 07 Aug 2011 21:01:53 +0000</pubDate><link>http://www.grkat-ml.sk/udialo-sa/sarepta-2011/</link><guid>http://www.grkat-ml.sk/udialo-sa/sarepta-2011/</guid></item><item><title><![CDATA[Bl. Pavel Peter Gojdič: Pastiersky list]]></title><description><![CDATA[  ARCHIPASTYRSKIJ LIST O.PAVLA GOJDIČA, ČSVV&nbsp;  
  apostoľskoho administratora jeparchii prijaševskoj  
  1930  
      
    Ľubim naš Russkij narod i rabotajte za neho.    
  &nbsp;&nbsp; Dorohi moji Bratia! Na široko otvorte serdca Vaši i prijmite do Vašej ľubovi naš bidnyj, opuščenyj, ale dobryj, ľlipšu dolu zasluhujučij Russkij narod. Tak jeho duši, jako i narodnosti nebezpeka hrozit. Vorohi bez čisla rozmnožilisja okolo neho.  
  &nbsp;&nbsp; Propadnut naši Rusiny, Rusiny Duchnoviča, Pavloviča, Velikoho Valija, jesli ne podame im pomočnu ruku. A kto zvannyj do toho boľše, jak my, provaditeli naroda, kotorych Hospoď Boh povolal i pomistil na čeli jeho. Nas obremeňajet otvičaľnosť tak za religioznu, jak i nacionalnu budučnosť jeho i pred Bohom, i pred ľuďmi, i pred istorijeju.  
  &nbsp;&nbsp; V interesi podnesenija našoho naroda berimsja otvažno, mužno, bezkorystno do roboty. Čerez intenzivnu pastoraciju priveďme jeho do Hospoda Boha; pokripme jeho v viri i v ľubovi do Boha i bližňaho. Majme starosti na to, čtoby naš Rusin ne liš v svojej katoličeskoj viri byl nepokolebimyj, ale čtoby i svoj vostočnyj obrjad poznal, porozumil jeho, ščiro poľubil, čtoby ne potreboval za čužim ohľadatisja i svoje zališiti.  
  &nbsp;&nbsp; Starajmesja o to, čtoby naši virniki stalisja v pervych dobrymi christianami - gr. katolikami, i tohda daľša robota - podvihnuti jeho i kuľturno i ekonomično - lehko pojdet: „iščite že prežde carstvija Božija i pravdy jeho, i šija vsja priložatsja blah" (Mat. 6, 33) priobiščal nam Syn Božij.  
  &nbsp;&nbsp; Poučujte, prosviščajte jeho, čtoby moh v kuľturi s pročimi narodami postupati. Naučte jeho počitati čužoje, ale iz ciloho serdca ľubiti svoje; naj ne haňbiťsja naš Rusin pro svoju russku besidu i narodnosť, no v svidomosti svojej prinadležnosti do najboľšoho naroda, hordo naj podneset svoju holovu pred svitom.  
  &nbsp;&nbsp; V tich niskoľko dumkach podal ja Vam direktivu, po kotoroj choču viďiti uloženu žizň každoho svjaščennika tak kasateľno jeho privatnoho svjaščenničeskoho života, jak kasateľno jeho pastoraľnoho dijstvovanija. Sdilal ja to tak iz povinnosti vyplyvajučoj iz mojeho stana, jak iz ľubovi do Vas i do Vašich a razom i do mojich ditej duchovnych.  
  &nbsp;&nbsp; Prošu nad simi točkami zastanovitisja, zreflektovati na sebe, obrachovatisja v sovisti i po danoj direktivi uložiti svoju žizň.  
  Iz ľubľaščoho serdca vyplyvajuči stroki prijmite s ľuboviju, ibo ne majut oni inšoj ciľi, jak dobro Vaše i dobro duš, kotory dľa života vičnaho sotvoreny, za kotorych svoju najsvjatijšu Krov proľal Otkupiteľ svita Iisus Christos, kotoromu slava i česť vo viki vikov. Amiň.  
  jep. Pavel  
  ZDROJ: www.baziliani.net  ]]></description><pubDate>Sun, 19 Jun 2011 19:06:59 +0000</pubDate><link>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/bl-pavel-peter-gojdi-pastiersky-list/</link><guid>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/bl-pavel-peter-gojdi-pastiersky-list/</guid></item><item><title><![CDATA[Sv. Bazil Veľký - Hriechy jazyka ]]></title><description><![CDATA[  Bezchosenna bisida i nepotribne rozsijaňa pri bisiďi z bratami suť zaboroneny. Treba hovoriti lem o ťim, što je chosenne pro dušu, no i to mať byti povidžene skromno i v odpovidňim časi, i čerez toho, komu je to zvirene .. A nespokojnosť, hovoriňa šeptom, znakami - toho všytkoho treba unikati. Nespokojnosť treba vse posudžovati jak ohvarjaňa, a hovoriňa znakami ukazuje na štos tajne i pidle, što byvať počatkom nenavisti i pidozrivaňa.  
  (Sv. Vasilij &nbsp;Velikyj: 5. Asketična bisida)  
      
  Ne buď skoryj do bisidy, ani do spričok, ani hadok, ani pustoj slavy. Ne buď schylnyj hovoriti inšym o tajomnych ďilach, ale buď oddannyj viri, ne mnohoslovjačij, skorše buď prihotovlenyj ne inšych učiti, no sebe. Ne maj interes o žyvot svitskych ľudej, od čoho ne je pro tebe nijakoho chosnu. Bo hovoriť sja: "Naj moji usta ne hovorjať o ďilach ľudskych" (Ps 16,4), bo chto rado hovoriť o &nbsp;ďilach hrišnikiv, takyj skoro rozbudžuje v sobi pristrasti. Radše rozdumuj nad žyvotom spavedlivych; tak zdobudeš pro sebe chosen.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, List 42)  
      
  Boh, kotryj nas sotvoriv, dav nam bisidu proto, štoby my mohli jeden druhomu odkryvati zadumy serdcja, i pro spoločnu prirodu, peredavati sobi vzajomňi dumky, kotry ďistavame iz hlubiny serdcja.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Merkuj na sebe)  
      
  Koli by sme byli sotvoreny lem zo samoj dušy, našy dumky by besposeredňo schodili sja medži sobov. Ale nakiľko naša duša tvoriť dumky pid zaslonov ťila, proto potrebuje slova i čuťťa, aby nazovňi vyjaviti to, što kryje sja v hlubiňi duši.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Merkuj na sebe)  
      
  Kiď sja ťa na štos zvidujuť, odpovidaj mirno i z pokornym serdcjom, a jak sja ťa ne zvidujuť, prebuď v movčaňi. Koli chto inšoho sja prosiť o štos, strimuj svij jazyk. Odpovidajuči &nbsp;unahleno i nerozvažno možeš obraziti staršoho monacha i vystaviti sebe na spravedlivu vyčitku.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, 2. Asketična bisida)  
      
  Jak hovoriš z nižšym od tebe, abo kiď vin sja ťa na dašto prosiť, ne odpovidaj nedbalo. Lehkovažiti brata - značiť znevažati Boha.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, 2. Asketična bisida)  
      
  Naj tvoja bisida mať počatok i konec; naj bude mila i tvoja tvar vesela, štoby rozveseliti toho, što z tobov hovoriť.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, 2. Asketična bisida)  
      
  Monach mať holos mirnyj, bisidu rozvažnu; pri staršych movčiť, rozumňijšych sluchať, veľo dumať, malo hovoriť. U bisiďi je pozornyj, ridko hovoriť... Pri bisiďi ne nahliť sja, o nikim ne hovoriť, ne ohvarjať, nigda rado ne sluchať ohvarjaňa.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, 3. Asketična bisida)  
      
  Jak až daleko ide odsužiňa za pusty slova? (Mt. 12,36). Vlastivo každe slovo, kotre ne mať odnošiňa ku našoj &nbsp;roboťi v Bohu, je puste slovo. Zlo z takoj bisidy je velike; bo naj bude i dobre to, o čim sja hovoriť, no koli ne odnosiť sja ku budovaňu viry, taka dobrota išči ne opravduje bisidu. Už to samotne, što bisida ne mať zvjazi z budovaňom viry, zasmučuje svjatoho Ducha... Ne treba ani hovoriti, jake zlo je &nbsp;- zasmučovati svjatoho Ducha.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Korotše pravilo 23)  
      
  Što je ohvarjňa? Dumam si, što suť dva pripady, koli mož hovoriti o chybach kohos druhoho: aby sja poraditi z dosvidčenym, jak napraviti hrišnika, i štoby napomjanuti pered zlym, jak by chtos perebyvav zo zlym jak z dobrym. A to zaboroniv sv. apostol Pavel &nbsp;- kiď hovoriť: "Ne perebyvati z takym" (2Sol 3,14), aby ne upasti v siťi dijavola... Chto okrim tych dvoch pripaďiv hovoriť zlo o inšym, proto aby joho znenaviďili abo vysmijali - tot je ohvarjač, choc i pravda je to, što hovoriť.  
  (Sv.Vasilij Velikyj, Korotše pravilo 25)&nbsp;  
      
  Jak sja obchoditi z takym, što zlosloviť nastojateľa? - To vidime jasno z Božoho hňivu na Mariji, kotra hovorila proťiv Mojseja; Boh i tak jej pokarav, choc Mojsej prosiv pro ňu odpusščiňa.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Korotše pravilo 27)  
      
  Ci mož povisti nepravdu pro jakyjs chosen? - To zaboňuje Christos, kotryj raz na vse poviv, što nepravda od dijavola (Jn 8,44). Ne dopuščať žadnoj vyňimky. To same tverdiť i apostol Pavel (2 Tim 2,5) "Koli chtos zapasiť, ne zdobude vincja, kiď ne bude zapasiti zakonno."  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Korotše pravilo 76)  
      
  Najvece rozšyrenym hrichom je tot, kotroho sja ľude dopuščajuť jazykom. Rozhňivali ťa? Jazyk už v pohybi. Opanovala ťa žadostlivosť? I odrazu i jazyk, jakby pokušiteľ i poserednik , pidhaňať do hricha i pidkoruje bližnych udavaňom. Tvij jazyk je tyž zbrojov do nespravedlivosti, bo ne rospovidať ščiro o ďilach, ale vykladať jich pidstupno. Ta prošto navoditi všytky hrichy, kotry tvorime jazykom? Naš žyvot je povnyj provin - učinennych jazykom. Zly slova, nedorečna balačka i inšy nehoďačisja ďila - ohvarjaňa, bezchosenny bisidy, krivoprisjahy, falšivy svidčiňa - toty všytky zla i inšy - suť plodami ľudskoho jazyka.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Homilija na Ps 33)  
      
  &nbsp;Schylnosť zo zaľubov nasluchovati zlym bisidam - to je jak doroha do samych zlych ďil.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Bisida ku junakom)  
      
  Ne suď inšych, bo je spravedlivyj Sudcja, kotryj "oddasť každomu podľa joho ďil"  
  (Sv. Vasilij Velikyj, 2. Asketična bisida)  
      
  Ne treba vyslovovati pusty slova, z kotrych ne je nijakoho chosnu, bo hovoriti abo robiti štos ne pro budovaňa viry, značiť - zasmučovati svjatoho Ducha.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Moralne pravilo 25,2)  
      
  U monastyri sja treba pozbyti buďjakoj prisjahy. Schyľiňa holovy abo potverdžiňa slovom i pro toho, chto hovoriť, i pro toho, chto sluchať, naj zaminiť každu prisjahu. A chto ne uviriť prostomu potverdžiňu, zradžuje sebe samoho, bo ne privyknuvdo pravdohovoriňa. Nastojateľ začisliť joho do vinnych i napraviť joho pokutov.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, 5. asketična bisida)  
      
  Ci je rozumne pripisovati dijavolovi každyj hrich?: u dumkach, bisidach abo ďilach? - Dumam, što dijavol sam po sobi ne može byti pro kohos pričinov hricha. Vin može lem dovesti nepozornych do hrichiv pristrasti takym sposobom, že vychosnuje prirodny schylnosti ku zlym pristrasťam.  
  (Sv. Vasilij Velikyj, Korotše pravilo 75)  
      
  ZDROJ: www.baziliani.net  ]]></description><pubDate>Sun, 19 Jun 2011 19:01:45 +0000</pubDate><link>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/sv-bazil-velky-hriechy-jazyka/</link><guid>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/sv-bazil-velky-hriechy-jazyka/</guid></item><item><title><![CDATA[Narodenie sv. Jána Krstiteľa (24.6.)]]></title><description><![CDATA[        
  
Cirkev poväčšine neslávi pozemské narodenie ale narodenie pre nebo. Ale sú tri výnimky a to sviatok narodenia Panny Márie, sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa a sviatok narodenia Pána. Pozrime sa, prečo oslavujeme narodenie sv. Jána Krstiteľa? Možno i preto, že Ján bol najväčší spomedzi tých, ktorí sa narodili zo ženy, ako sa o ňom vyjadruje sám Ježiš. V dnešnej úvahe budem vychádzať z prvých dvoch hláv evanjelia podľa sv. Lukáša, ktoré nám výstižne približujú túto udalosť. Začiatok evanjelia podľa sv. Lukáša nám odhaľuje správne princípy kresťanskej rodiny a správne životné postoje k skutočnostiam ako je počatie a narodenie nového človeka. Evanjelium sv. Lukáša je veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje nielen narodenie, ale ukazuje ako dôležité je už počatie a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa. Či sa to deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. 
Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duchovného života dieťaťa. Výskum hlbinnej psychológie ukazuje, že už tieto prvé momenty majú vplyv na našu povahu a charakter. Práve od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého neboli ochotní prijať jeho vlastní rodičia.  
  Keď vedci privedú človeka do hypnózy a vedú ho do minulosti, zisťujú, že vie presne popísať, čo sa dialo nielen pri jeho narodení ale už pri jeho počatí. Tu sa môžu objaviť prvé traumatizujúce zážitky, keď človek nebol prijatý a chcený. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.
Evanjelium hovorí, že obidvaja, teda „Zachariáš a Alžbeta, boli spravodlivý pred Bohom a žili bezúhonne podľa všetkých Božích príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obidvaja už boli pokročilého veku“. Slovíčko, neplodnosť, vyjadruje celú bolesť tejto rodiny. Neplodnosť u matky bola považovaná za kliatbu, za Boží trest. Preto aj život neplodnej Alžbety a jej manžela, nebol ľahký. Kto dobre pozná zmýšľanie ľudí z orientu, vie, že i dnes je tam každé dieťa prijímané ako úžasný Boží dar. Je to Boh sám, ktorý tajomne tvorí nový život. Už v žalme nachádzame toto presvedčenie vyjadrené: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.“ 
Nový život sa odovzdával i za cenu smrti matky. Ráchel zomrela pri pôrode. Po Sáre bola jedným z duchovných vzorov pre ženy v Izraeli. Židia vedeli, že Boh je darcom a tvorcom nového života, preto každé dieťa prijímali s nadšením, ako znak Božieho požehnania. Matka synov Makabejských súhrne vyjadruje toto presvedčenie. „Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som umele neusporadovala na vytvorenie každého z vás.“ 
Začiatok evanjelia podľa sv. Lukáša obsahuje dve zvestovania. Pri prvom je muž a kňaz a odohráva sa v chráme, pri druhom je mladé dievča, panna a odohráva sa v jej dome.&nbsp;  
  Nad tým druhým týkajúcim sa P. Márie sme meditovali na sviatok Zvestovania Pána. Dnes si všimneme to, ktoré predchádzalo narodeniu sv. Jána. 
Keď zaznieva Božie Slovo k Zacharijášovi, ktorý je vzdelaný v zákone a pozná prisľúbenia dané skrze prorokov, nie je schopný uveriť. Teologické vzdelanie nemusí vždy ústiť do viery, ktorú požaduje Boh. Ako kňaz určite poznal medicínu a vedel aj to, že Alžbeta je vo veku, keď k jej chorobnej neplodnosti sa pridáva aj neplodnosť staroby. Z Písma Sv. zaiste poznal príbeh Sáry Abrahámovej manželky a určite často na túto tému meditoval, ale veriť tomu, že Boh chce to isté znovu teraz a v jeho živote urobiť, to je čosi iné. Uveriť, že Boh pozná jeho bolesť a že nie je mu jedno, že je smutný. 
Možno si v tej chvíli aj spomenul, že keď bol mladý sa často modlil za potomka, ale potom s tým prestal, lebo už to nemalo zmysel a Boh ho nevyslyšal. On už na svoju nevyslyšanú prosbu nespomínal, ale Boh si na ňu spomenul, anjel mu to výslovne pripomína: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.“
Anjel zjavuje Zachariášovi jeho strach. Muž má strach zo všetkého, čo presahuje jeho rozum, zo všetkého, kde sa stráca logická niť myslenia. Jeho veľká vzdelanosť sa stáva prekážkou aby s prostotou dieťaťa prijal Slovo Všemohúceho. Svoju pochybnosť vyjadruje slovami: Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku." U Panny Márie je to otázka na spôsob: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Ale u Zachariáša je otázka vyjadrením jeho pochybnosti.
Preto mu anjel odpovedá prísne: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Človek, ktorý zažil zlo, ťažko verí v dobro. Zachariáš stráca schopnosť hovoriť, pretože pochybuje o Božom Slove. P.&nbsp;  
  Mária úplne verí a preto môže spievať Magnifikát, od okamihu počatia z Ducha. Zachariášovi sa jazyk vracia, až keď drží chlapčeka v náruči.
Vyprosujme si úctu k ľudskej bytosti od okamihu počatia. Aby rodičia chceli svoje deti skôr ako sa počnú.
  ]]></description><pubDate>Sun, 19 Jun 2011 18:43:58 +0000</pubDate><link>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/narodenie-sv-jna-krstitea-246/</link><guid>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/narodenie-sv-jna-krstitea-246/</guid></item><item><title><![CDATA[POUČNÉ SLOVO SVÄTÉHO JÁNA ZLATOÚSTEHO]]></title><description><![CDATA[          POUČNÉ SLOVO NÁŠHO OTCA SVÄTÉHO JÁNA ZLATOÚSTEHO, KONŠTANTÍNOPOLSKÉHO&nbsp; ARCIBISKUPA, NA SVÄTÝ A&nbsp;SVETLÝ DEŇ
SLÁVNEHO A&nbsp;SPASITEĽNÉHO VZKRIESENIA KRISTA, NÁŠHO BOHA            
  Každý, kto je zbožný a bohabojný, nech sa osvieži a teší z tejto krásnej
a skvelej slávnosti. Kto je verný služobník, nech vojde s plesaním do
radosti svojho Pána. Kto sa pôstom unavil, nech teraz prijme odmenu. Kto
pracoval od prvej hodiny, nech dnes prijme spravodlivú mzdu. Kto prišiel po
tretej hodine, nech oslavuje s vďakou. Kto prišiel až po šiestej hodine,
nech nepochybuje, lebo nebude ukrátený. Kto váhal až do deviatej hodiny,
nech pristúpi bez obáv a strachu. A kto stihol prísť až o&nbsp;jedenástej
hodine, nech sa nebojí, že váhal, lebo Vládca je štedrý a prijme posledného
robotníka ako prvého. Uspokojí toho, čo prišiel o jedenástej hodine práve
tak, ako toho, čo pracoval od prvej hodiny. K poslednému je milosrdný a k prvému
láskavý. Onomu dáva a tamtoho obdarúva. Prijíma skutky a víta úmysly.
Preto vojdite všetci do radosti svojho Pána. I prví i&nbsp;druhí, prijmite mzdu.
Bohatí a chudobní, spoločne sa radujte. Vy, ktorí ste vytrvali, i vy,
nedbanliví, uctite si tento deň. Stôl je plný, jedzte všetci. Pokrm je
pripravený, nech nikto neodchádza hladný. Všetci majte účasť na hostine
viery, prijmite všetci bohatstvo dobroty. Nikto nech sa neponosuje na
nedostatok, lebo prišlo spoločné kráľovstvo. Nikto nech sa nezarmucuje nad
previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie. Nech sa nik nebojí smrti,
lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. On
zostúpil do predpeklia a peklu odňal korisť. A peklo sa zarmútilo, keď skúsilo
jeho telo. Prorok Izaiáš to videl a zvolal: Peklo bolo plné trpkosti, keď sa
tam dole s tebou stretlo. Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené, bolo plné
trpkosti, lebo bolo porazené, bolo plné trpkosti, lebo bolo potupené a
zosadené, bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané. Prijalo telo a pripadlo
Bohu. Prijalo zem a zrazilo sa s nebom. Prijalo to, čo videlo, a padlo do toho,
čo nevidelo. Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde je tvoje víťazstvo?
Kristus vstal z mŕtvych a ty si porazené. Kristus vstal z mŕtvych a padli démoni.
Kristus vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli. Kristus vstal z mŕtvych a vládne
život. Kristus vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe. Hľa, Kristus vstal z
mŕtvych a stal sa prvým medzi zosnutými. Jemu sláva a moc na veky vekov!
Amen.   
]]></description><pubDate>Sun, 12 Jun 2011 17:35:53 +0000</pubDate><link>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/poucne-slovo-sv-jana-zlatousteho/</link><guid>http://www.grkat-ml.sk/duchovne-slovo/poucne-slovo-sv-jana-zlatousteho/</guid></item></channel></rss>
